Ghana Borɔfo
Ghana Borɔfo yɛ Borɔfo kasa no mu kor a wɔka wɔ Ghana. Brɔfo yɛ kasa tsitsir a wɔdze dzi dwuma wɔ Ghana. Ɔyɛ kasa hɔn a wɔnnka kasa kor tum dze kasa ma wɔtse ase wɔ ɔman no mu. Borɔfo yɛ kasa a wɔdze dzi dwuma wɔ ndwuma na skuul mu ɔmmfaho dɛ yɛwɔ kasa ahorow 11 a dodow ka wɔ ɔman no mu no.
Nyimpakuw
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Sɛ yɛfa nyimpa dodow a wɔwɔ Ghana ha mpem 28 a, nkorɔfo 67% na wotum kenkan na wɔkyerɛw Borɔfo, na 1/5 na wonnyim Borɔfo ka. Aban ahyɛse na ntoado skuul, na skuul a wɔkyerɛw nsɔhwɛ gye ho abowdobɔdze no wɔdze Borɔfo nkotsee kyerɛ hɔn adze.
Fɔnɔlɔgye
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Ɔnam Ghana nkowasom abakwasɛm ntsi, Ghana Borɔfo ne British Borɔfo dzi nsɛ, ɔwɔmu dɛ nsonsonee kakra wɔ ne ka mu ɔnam bea a yɛfir no ntsi.[1]
Ɔntse dɛ ndze ngyegyee duebien a kasa bi wɔ no, Ghana Borɔfo wɔ esoun pɛ, tse dɛ mberɛ Ebibir Borɔfo bi tse no.
Wɔ Ghana Borɔfo mu no, anomu ngyegyee [ɕ] dan bɛyɛ /ʃ/ ( mfatoho "hyɛ" na "hyew"), anomu ngyegyee [tɕ] Dan bɛyɛ /tʃ/ (mfatoho "kye" na "kyen") na anomu ngyegyee [dʑ] dan bɛyɛ /dʒ/ (mfatoho "gye" na "egyan")[2]
Nkekaho
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Mboadze
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Bibliography
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- Huber, Magnus (2004), "Ghanaian English: phonology", in Schneider, Edgar W.; Burridge, Kate; Kortmann, Bernd; Mesthrie, Rajend; Upton, Clive (eds.), A handbook of varieties of English, vol. 1: Phonology, Mouton de Gruyter, pp. 842–865, ISBN 3-11-017532-0
- REDIRECT Template:Article stub box
This page is a redirect. The following categories are used to track and monitor this redirect:
|
- REDIRECT Template:Article stub box
This page is a redirect. The following categories are used to track and monitor this redirect:
|