Jump to content

Bissa kasa

Fi Wikipedia
Bissa
language, modern language
Subclass ofMande Sesa mu
CountryBurkina Faso, Ghana, Togo Sesa mu
Ethnologue language status5 Developing Sesa mu

Bissa (anaa Bisa (ankonam)), Bisan, Bissanno (dodow) yɛ Mande ebusuakuw bi a wɔwɔ Burkina Faso anaafo-mfinimfin afamu, Ghana etsifi afamu epuei nye Togo etsifi afamu ano pɛɛ. Hɔn kasaa, Bissa yɛ Mande kasa a ɔbɛn naaso ɔnnye no nnyɛ pɛ, kasahorow ekuwekuw bi a ɔwɔ Borgu Ahendzi mpɔtamu dadaw a ɔwɔ Benin Etsifi Epuei nye Nigeria Etsifi Atɔe, a Busa, Boko, nye Kyenga ka ho. Edzin fofor a wɔdze frɛ Bissafo nye Busansi a Mossifo nye Kusasifo anaa Busanga dze dzi dwuma.

Wɔsopɛre dzin no Bissa. yebotum so asopɛre no Bisa, wɔ Mossi kasa mu so no wɔfrɛ no Busansi (ankonam) anaa Busanga (dodow). Mma yɛmmfa yi mmfora Bisa Kasa a Zambiafo ka anaa Busa kasa a Nigeria nye Bninfo ka no.

Atsenae nkyekyɛmu

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Wɔ Burkina Faso man mu no, nkurow a wɔka Bissa kasa yi nye Boulgou, Koulpélogo, nye Kouritenga nye mantɔw ahorow a wɔwɔ Mfinimfin-Epuei Mantɔw mu, wɔ Bazaga nye Zoundwéogo hɔn mantɔw ahorow mu a ɔwɔ Centre- Sud Mantɔw no mu (Garago, Gomboussougou, Zabré, nye Tenkodogo nkuropɔn no mu ), na afei Boudry Department a ɔwɔ Ganzargou Mantɔw no a ɔwɔ Asasetɔw-Mfinimfin Mantɔw mu no. Yɛba Ghana ha a nkorɔfo a wɔka Bissa kasa no yɛ Bawku Municipal Mansin a ɔwɔ Etsifi do Epuei afamu Mantɔw no mu. Yɛkɔ Togo a wɔka Bissa kasa no wɔ Tône Prefecture a ɔwɔ Savanes Mantɔw no mu. Yɛwɔ nkorɔfo binom so wɔ Ivory Coast a wɔka Bissa kasa no.

Bissa
Bisa, Busansi
Bɩsa
Region Burkina Faso, Ghana, Togo
Ethnicity Bissa people
Native speakers (590,000 cited 1999–2003)[1]
Language family Niger–Congo?
  • Mande
    • Eastern
      • Bisa–Busa
        • Bissa
Language codes
ISO 639-3 bib
Glottolog biss1248
Majority areas of northern dialects of Bissa, in dark blue, on a map of Burkina Faso.
Bissa
Person Bɩsan
People Bɩsanno
Language Bɩsa
Bissa
Total population
1.7 million
Regions with significant populations
Burkina Faso approx 6.8 million
Ghana 1.1 million
Togo 3,356
Languages
Bissa, French
Religion
Islam African Traditional Religion
Related ethnic groups
other Mandé peoples

Nkyekyɛmu

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Bissa kasa na ɔdɔɔ so kyɛn Mande kasa a ɔwɔ Ghana nye Togo. Ɔka Epuei Mande kasa kuw no ho , a kasa afofor pii a wɔka wɔ Volta Asubɔntsen no ekyir nye Borgu Aheman no egya, a Boko, Busa, Samo, nye Bokobaru so ka ho.

Kasahorow Bissa wɔ kasa ahorow ebiasa

  1. Barka anaa Baraka (wɔsan frɛ no Epuei Bissa)
  2. Lebir anaa Zeba (wɔsan frɛ no Atɔe Bissa)
  3. Lere (wɔsan frɛ no Etsifi Bissa)

Bissa kasa a dodow noara ka nye Barka nye Lebir.

Yɛkɔ Bissa Epuei afamu a nkorɔfo ka Barka/Baraka. Yɛkɔ Atɔe afamu so a nkorɔfo ka Lebir/Zeba. na yɛkɔ Etsifi afamu so a Lere kasa no na wɔdze dwuma. Anaafo afamu no so yennyi kasa pɔtsee bi a wɔdze dzi dwuma.

Fɔnɔlɔgyi

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
Enyim Mfinimfin Ekyir
Ntowmu i, ĩ u
Ntowmu kakra ɪ, ɪ̃ ʊ, ʊ̃
Ntowmu mfinimfin e o
Mbuei mfinimfin ɛ, ɛ̃ ɐ, ɐ̃ ɔ, ɔ̃
Mbuei

Nkonsonantse

Anofamfa Se-ekyir Dadawmu dzendzen Dadawmu bɛtɛɛ
Hwenmu m n ɲ ŋ
Egyinae no mu mmpow p t k
no mu pow b d ɡ
Nkyermu no mu mmpow f s
no mu pow v z
Ennya annyɛ mbawor l j w
Mbobɔe

[2]

Akyerɛw Nhyehyɛɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Yɛdze acute accent na yɛdze to ndze a ɔwɔ sor do na yɛdze grave accent to iow tone do.Dza odzidzi do yi nye Lere nye Lebir kasaa a ɔhyɛ Bissa kasa no ase no n'akyerɛwamba.

Bissa akyerɛwamba
A B C D E Ǝ Ɛ F G H I Ɩ J K L M N Ny Ŋ O Ɔ P R S T U Ʋ V W Y Z
a b c d e ǝ ɛ f g h i ɩ j k l m n ny ŋ o ɔ p r s t u ʋ v w y z

Dza odzi do yi nye Banka a ɔhyɛ Bissa kasa no ase n'akyerɛwamba.

Bissa-Barka Akyerɛwamba (Burkina-Faso)[3]
A B D E Ɛ Ǝ F G H I Ɩ K L M N Ɲ Ŋ O Ɔ P R S T U Ʋ W Y Z
a b d e ɛ ə f g h i ɩ k l m n ɲ ŋ o ɔ p r s t u ʋ w y z

Yɛdze kasahorow no rototo ho ahwɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
Nsɛmfua Lere Barka Lebir
mema wo akye Domireh ki Idomleki
bra bur iahh Eyaham
nsu pi hi
edziban forbile hobile

Lere nsɛmfua

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
  • Mema wo akye: Domireh ki (Response: Domireh zain)
  • Mema wo aha: Sundareh ki (Response: Sundareh zain)
  • Mema wo adwe: Yirbaa ki (Response: Yirbaa zain)
  • Meda wo ase: Barka
  • Mbo: Minga
  • Bra: Bur
  • Kɔ: Ta
  • Akɔaba: An barka boi
  • Modɔ wo: Moi wam

Busa nye Bokofo a wɔwɔ Benin nye Nigeria

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Busa nye Bokofo, ekuw ebien a wɔhyɛ Bissafo ase, tse Etsifi Atɔe afamu wɔ Nigeria nye Etsifi wɔ Benin a ɔbɛn Borgu a ɔwɔ Nigeria man no mu wɔ Niger, Kebbi nye Kwara ( mpɛn pii no wɔhyɛ Bokobarufo ase) na wɔwɔ Beninese a ɔwɔ Alibori nye Borgoufo hɔn nkyekyɛmu mu. Wɔka Busa (a wɔsan frɛ no Bisa) nna Boko (a wɔsan frɛ no Boo). Wɔfrɛ dɛm nkorɔfo yinom Bussawa wɔ Hausa kasa mu.

  1. https://www.ethnologue.com/18/language/bib/
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Bissa_language#cite_ref-3
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/Bissa_language#CITEREFSIL2016