Jump to content

Apoo Afahyɛ

Fi Wikipedia


Apoo Festival
Afahyɛ
Ethnic groupNsawkaw Sesa mu
ContinentAfrica(Ebibirim) Sesa mu
CountryGhana Sesa mu
Located in the administrative territorial entityTechiman Municipal Assembly Sesa mu
LocationBrong-Ahafo Region Sesa mu

Apoo afahyɛ yɛ afrenhyia afahyɛ a nkorɔfo a wɔwɔ Atɔe Mantɔw no mu na wodzi ( ne tsitsiriw nkurow a wɔwɔ Techiman nye Wenchi), wodzi no ndaawɔtwe wɔ Ebɔw nye Ebɔbira mu[1], Afahyɛ yi ne botae nye dɛ ɔbɛtsew nkorɔfo a wɔyɛ dza ɔnnsɛ wɔ ɔman no mu no ho, na aka nkorɔfo nye ebusua abɔ mu, na ɔsan da kusum dwumadzi ahorow edzi. Kasafua 'apoo' fi kasa n'abɔse 'po' mu, a ɔkyerɛ dɛ 'pow'.[2]

Bonofo na afahyɛ yi fa hɔnho paa. Nnyɛ dɛ wodzi no wɔ Techiman, nkuropɔn a no ho hia paa ma Bono nkurɔfo nye ahendzi no mu kor, ahobahyehyɛ, abɛbu, adwontow, na nserahwɛ ahorow a Bono ahendzi no wɔ no da no edzi ber a Apoo afahyɛ no rokɔ do no, dɛm ahorbahyehyɛ yinom, abɛbusɛm, nye adwontow kɔ tsia Esuantsefo a wotuu Bonofo do sa no.[3]


Abakɔsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Hɛn amambra kyerɛ hɛn dɛ afahyɛ yi hyɛɛ ase ber a nna Nana Kwakye Ameyaw dzi hen no, nna ɔyɛ kandzinyi a ɔmmfa ka bi ma menka bi amamu no nndzi dwuma, ne dɛm ntsi nna Techimanfo nntum nnkyerɛ hɔn adwen. Ɔnam dɛ nna wotum nnka hɔn a wokita tum no hɔn asɛm ntsi no, wɔdze hɔn asɛm kɛdaan abosoom no. Wɔkaa kyerɛɛ hɔn dɛ wɔmfa nda bi nsi hɔ a wɔbɔkɔ akɛka hɔn nsɛm akyerɛ, ne tsitsir mpanyimfo no. Odu dɛm ber yi a, wɔkɔr apam dɛ wonntum nnka obi n'enyim ɔnam asɛm bi a ɔaka ho, ɔmmfa ho mbrɛ no bɔbea tse.. Nkorɔfo no bɛka dɛ ''morokɔpow me haw'' na iyi nye kwan a ''Apoo'' afahyɛ no faa do bae.[4]


Wo gye dzi dɛ ber a wɔdze hɔn haw roto hɔn enyim no, wɔtsew nkorɔfo no nye hɔn kra ho fi bɔn ho. Ber wɔreyɛ ahoboaboa akehyia Apoo afahyɛ no nye ho ntsewee no, mbasiafo besiesie efi mu, nye akwan do dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a dɛm ahohombɔn rennsan mmba bio. Asɔfo a wɔwɔ mpɔtamu hɔ no so tsew si kwan do pam ahoombɔn biara a esuma ansaana afahyɛ no ahyɛ ase, dɛm ndzeyɛɛ yi na wɔfrɛ no 'Nnusin-tuo.' no[5].

Amandze a no ho hia kor wɔ afahyɛ yi mu nye 'Hyereko' a ɔkyerɛ dɛ 'eresesaw hyirew'. Mbasiafo no sesaw hyirew no wɔ Aponkosu Esutsen na wɔdze siesie abosondan ho ansaana Apoo afahyɛ no ahyɛ ase. Akɔmfo so dze hyirew no bi kwaw hɔnho ber a akɔm afa hɔn no.[6]

Afahyɛ no rebɛhyɛ ase a wosi kyen do dze kaa ɔmamfo no. Ɔmanhen no na odzi Apoo afahyɛ santsen no a wɔtow no enyim, mpanyimfo tsitsir, mpanyimfo nkumaa, nye asɛndzifo.[7] Ber a santsen no atow no wɔdze enwiinwii ahorow kɔ hɔn enyim na wɔdze nsɛm a ɔyɛ hu gu afofor ndzeyɛɛ bɔn do. Ɔhen no mpo wonnyi no mmfi dɛm enyimtsiabu yi mu.[1] Wɔhyɛ nkorɔfo nkuran dɛ wonsiesie hɔn fie nsɛnsɛn dɛm ber no, na ɔyɛ ber a wɔdze yɛ nsiesie.

Afahyɛ no n'ahyɛse no, wɔhyɛ ase fi Bonohen a otwa tun no ne nda ho, kusum ndzienyimnyi a odzi Bonofo no enyim. Ɔmanhen nye kurow no mu mpanyimfo no twa nda no ho hyia na ɔhen no gu nsa na otwa oguan. Hɔn a wɔaka no gyina abowano kɛpem ber a wɔbɛyɛ amandze no ewie. Baamuhen, ɔno na Adehye esiei no yɛ ne dze no, yɛ edziban a wɔdze ngo, bayer a woefufuw na wɔdze afora ayɛ 'tɔ', wɔdze dɛm edziban yi ma abosom no. Ahemfo nkumaa no so hue nsa gu ngua a ɔwɔ nda no do no na no mu no so baamuhen no serɛ yiedzi nye asomdwee fi abosom no nkyɛn ma hɔn. Afei, woku oguan no na wohuee no bɔgyaa no gu kyɛnsee mu. Wɔdze oguan no ne yamu adze no gu nda no do, na ber no mu no nkowaa dze oguan no ne nkaa no yɛ edziban ma ebusua mpanyimfo no. Wɔma kuromba no so tɔ no bi. Ahemfo nkaa no so kɔ do ara gu nsa, na wɔda abosom no ase na wɔbobɔ edzin nkorkor, wɔkɔdo ara bisa nhyira na wɔkɔdo ara so dom hɔn wɔpɛdɛ wɔyar no. Iyi ekyir no, akɔmfo no saw twa nda no ho ber a nkorɔfo ekuwekuw so tow ndwom.[6]

Nda nkaa a odzi afahyɛ no do no mu no dze enyigyedze nkotsee fitsi anapa kesi ahanamakye. Ebusuafo so dze afahyɛ ber yi gye hɔn ahɔhoe enyi, na wɔdze edziban nye enyigyedze gyegye hɔn enyi.[5] Asaw yɛ dza no ho papaapa wɔ Apoo afahyɛ no mu. Akɔmfo hyɛ ntar a wɔdze nkyɛrkyɛr ayɛ a wɔfrɛ no 'dɔsɔ', na wɔdze nserba ahyehyɛ ho, na wɔdze hyirew a wɔakɛsesaw dzdaw no akwaw hɔnho. Ansaana wɔbɛsaw no, akɔmfo no bedzikan akantse dze apam honhom bɔn nyina.[7] Binom dze akɔmfona kita hɔn nsamu ber a wɔresaw, na binom so nye ahonhom no dzi nkitaho ber a wɔresaw no.[8]

Wɔ Apoo Fida dapɔnda no mu no, mbaampanyi soɛr ahanamakye, tow santsen wɔ akwan do tow ebibindwom , wɔfrɛ dɛm ndwom yi 'akokɔbɔnee'. Dɛm da yi nonkorɔfo a wɔwɔ nkurow etwa ho ehyia no nyina ba kurowmu bɛka afahyɛ no ho. Mbanyin nye mbasiafo fa hɔnho wɔ afadze ahorow nyina bi mu, dɛ mbrɛ afahyɛ nankasa mmfa n'afadze pɔtsee bi mmba no. Wɔdze biriw sera hɔn a wɔka santsen no ho no, hyirew fitaa nye hyirew kɔkɔɔ. Wɔbɔ akyen, dondo nye kakradaa nyina wɔ ber a santsen no atow no. [9]

Wotwa nkurow no nyina ho hyia wie a. ahwɛfo no nyina behyia mu wɔ ahemfie no enyim. Ɔmanhen no bɛgye n'egua, ana ahemfo etsitsir no so agye hɔn dze, wowie a nna atsembuafo nye hɔn a wɔnye hɔn bae no so agye hɔn egua. Wɔatsena ase ewie no. wodzi nkyia na wɔma obiara biribi ma ɔdze ka n'ano. Ɔmanhen no dze n'anodzi nsɛm bɔto gua na ɔada nananom abosom no so ase. [10]

Afahyɛ no ewiei no, kɔmfo panyin no dzi santsen no enyim na na ɔdze n'anomu nsɛm to gua na ɔdze afahyɛ no ba ewiei koraa. Wɔdze santsen no kɔ esutsen no ho, bea a akɔmfo nye mpanyimfo no bɛyɛ kusum amandze no. Wɔdze Hyirew fora esutsen nsu nye adwera ahaban, na wɔdze nsu no petse abosondan ho nye nkorɔfo a wɔdze somme ahaban dzi dwuma no. Abosondan san ba ne ho ntsewee mu, na ɔmamfo notow apoo ndwom na wɔsan kɔ hɔn efiefi mu. [11]

  1. 1.0 1.1 https://touringghana.com/brong-ahafo-region/
  2. https://web.archive.org/web/20210206031516/https://visitghana.com/attractions/apoo-festival-1/
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X
  4. https://samuuelduodu.blogspot.com/2009/04/techiman-to-celebrate-apoo-in-style.html
  5. 5.0 5.1 https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X
  6. 6.0 6.1 https://web.archive.org/web/20210206031516/https://visitghana.com/attractions/apoo-festival-1/
  7. 7.0 7.1 https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X
  8. https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X
  9. https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X
  10. https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X
  11. https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/9964_1_0233_X