Jump to content

Anii kasa

Fi Wikipedia
Anii
Basila
Native toGhana, Togo, Benin
EthnicityMakɔ-Makua/Bakɔ-Bakua
Native speakers
  1. REDIRECT Template:Significant figures
 (2011–2012)[1]
Dialects
  • Four main groups
Latin
Language codes
ISO 639-3blo
Glottologanii1245
ELPScript error: No such module "Endangered Languages Project".

Anii yɛ Guan kasa (ɔtɔ da bi a wɔfrɛ no Bassila anaa Baseca, a wɔsan frɛ no Oji-Ouji, Ouinji-Ouinji, Winji-Winji, ɔwɔ mu dɛ iyi yɛ enyimtsiabu dze) na wɔka wɔ Benin, na Makכ-Makua anaa Bakכ-Bakua ebusua no ka Togo finimfin epuei nye Ghana epuei finimfin. Ɔka Ghana Togo Bepɔw do kasa (nkan no nna wɔfrɛ no Togorestsprachen anaa Togo Remnant kasa) a ɔwɔ Niger–Congo Kwa kasa no nkorbata no ho.

Kasa ekuw etsitsiriw anan na ɔwɔ Anii mu, a ɔsor hɔn ho hɔn ho koraa, mpo ara ma kasa horow no bi nntum ntse ase[2]. Ebia nsorsoree ahorow yi bi nye nsakrae a ɔba ndze ngyegyee mu (a ndze ngyegyee ka ho), nsɛmfua nkyerɛasee, asɛmpruw, nye nkyerɛase mu. Nsorsoree kɛse wɔ ekuraa biara ase wɔ ekuw ahorow mu, tsitsiriw wɔ mbrɛ wɔbɔ dzin no ho.


Dzin "Anii" no, Aniifo paaw no wɔ Esusow Aketseaba 1979 mu dɛ ɔman no ne dzin a wɔdze frɛ kasa no.[3] osiandɛ ɔyɛ kasafua a ɔtaa ka Anii kasa ahorow nyina mu. Ɔyɛ kasafua a wɔdze hyɛ mu a ɔkyerɛ dɛ ‘etse?’, anaadɛ ‘etse ase?’ Dzin dadaw no bi wɔ atubrafo anaadɛ enyimtsiabu nkyerɛasee na onnyi dɛ wɔdze dzi dwuma bio, na wɔdze sie ara kwa dɛ wɔdze yɛ adansedzi[4]

Tse dɛ kasa afofor a ɔwɔ Central-Togo kuw no mu no, Anii wɔ dzin ekuw nhyehyɛɛ a ɔyɛ dzen, a ɔnye kasa ahorow a etwa ho ehyia no nhyehyɛɛ a wɔatsew do anaadɛ onnyi hɔ no bɔ ebira[5].Ɔsan so wɔ ndze ngyegyee nhyehyɛɛ a no mu yɛ dzen a ogyina afa [ATR] (Advanced Tongue Root) do. Iyi kyerε dε, wᴐdze tεkyerεma no nhin kɔ n’enyim na ɔbɔ ndze ngyegyee no fa, na wɔmmbɔ fa so. Kasafua biara a ɔnnyɛ kasafua a wɔabɔ mu ayɛ no wɔ ndze ngyegyee a ɔnye dɛm su yi hyia. Ɔnye dɛ, nkasafua a ɔnnyɛ aforafora nyina wɔ ndze ngyegyee a ɔwɔ [ATR] afa no nkotsee, anaa ndze ngyegyee a onndzi mu —aforafora biara nnyi mu. Bassila kasa a wɔayɛ kasa mu nhwehwɛmu a ɔsen biara wɔ do no wɔ ndze ngyegyee dodow ebien, a ɔba famu nye dza ɔkɔ sor, na ɔda asɛmpruw nye nkasafua ndze nyina edzi.

Nkyekyɛmu

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Anii ka Niger-Congo, Atlantic-Congo nye Kwa kasa kuw no ho.


Abakɔsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Aniifo yɛ kuw a hɔn mu gu ahorow a nkuraa bɛyɛ du awɔtwe wɔ Benin nye Togo ahye do. Benin na Aniifo dɔɔ so paa, na ɔwɔ nkuraa du enum nye Aniifo bɛyɛ 33,600, nna Togo so wɔ nkuraa ebiasa a no mu nyimpa dodow yɛ 12,300[6] nye mpɔtamu nketsewaa bi a ɔwɔ Oti nye Asante mantɔw a ɔwɔ Ghana mu.

Aniifo no mmfi Togo anaa Benin na mbom wɔgye dzi dɛ wotui kɛtsenaa mbea afofor, ɔbɛyɛ dɛ wofi Ghana nye Togo ahye do ber bi ansaana afeha a ɔtɔ do 19 reba[7]. Kasa kor pɛ a ɔnye no sɛ kɛse nye Adele a wɔka wɔ dɛm bea no[8].

Nkuraase ahorow tuu mpon wɔ beebi a atsew no ho kakra na wɔyɛɛ hɔn ankasa hɔn dzin nye Anii kasa no. Ɔbɛyɛ dɛ kasa a wɔka no so nyaa kasa horow no do nkɛntɛndo, osiandɛ Anii nkuraa ahorow no wɔ ahyɛse ho nsɛm a ɔka kasa ekuw ahorow a woedzi afora a wɔdze hyehyɛɛ ekuraa biara ho asɛm Ɔyɛ afe 1979 nye Sous-Commission National Anii mu ansaana wɔfrɛɛ kasa no Anii wɔ mbra kwan do na wɔdze nkyerɛwdze a wɔakyerɛw sii hɔ. Mpɔtamu hɔfoɔ gyee nkyerɛwdze a odzi mu too mu wɔ mbra kwan do wɔ afe 2012 mu, na wɔdze ridzi dwuma daa na wɔkyerɛ wɔ skuul mu.


Bea a ofi nna mbrɛ wɔdze dzi dwuma ndɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ɔwɔ mu dɛ Aniifo kakraa bi na wɔka dze, naaso sɛ wɔdze toto ho a, kasa no yɛ dzen ma hɔn a wɔka no , Franse kasa no nnya nkɔenyim dɛm. Anii nye kasa tsitsiriw a wɔdze dzi dwuma wɔ petee nye kokoamu nsɛm mu. Nyimpa kumaa no mu dodow noara da ho ara dze Anii kasa no dzi dwuma dɛ hɔn daada kasa, na mbofra rusua dɛ kasa a odzi kan. Anii kasafo dodow noara so ka kasa afofor tse dɛ Franse, Tem (Kotokoli), anaa kasa afofor a etwa ho ehyia. Kasa no mu esian Ɔwɔ mu dɛ hɔn a wɔka kasa no suar na wɔ nyimpa dodow a wɔka kasa no mu no, kasa horow pii wɔ hɔ dze, naaso kasa no reyɛ dza ɔmamfo no enyi gye ho kɛse. Iyi ne fa bi fi NGO LINGO-Benin edwuma a ɔyɛ edwumadzen dze tsintsim ahyɛse nye dza wɔakyerɛ ase nyina wɔ Anii kasa mu, na ɔsan so ma adzesua ahorow ma akasafo sua akenkan nye akyerɛw. Mbrɛ Ethnologue kyerɛ no, wɔakyekyɛ kasa no mu akɔ ekuw 5 .[9]

Dodow mu no, Aniifo no ka dɛ Nkramofo gyedzi na wɔ wɔmu, naaso Benin wɔ Nyamesom ahorow paa na nyimpa a wɔwɔ gyedzi fofor so tse Aniifo mpɔtamu. Ogyina Ekuraa no DO: Arabic, Anii, Kotokoli, Tchamba anaa Arabic nye Anii a wɔaka abɔ mu na wɔdze yɛ asɛnka, nye dabiara da som. Naaso, wɔbɔ mpae wɔ kokoa mu wɔ Anii kasa mu ber nyina.[10]

Kasa Nhyehyɛɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Anii wɔ dzin ekuw 14, nkonsonantse 23, nye mbawor foonim 11.[11] ɔyɛ ndze kasa a ɔwɔ ndze a ɔwɔ sor nye dza ɔwɔ famu nyina, na ɔdze Latin nkyerɛwee no mu nsakrae a nsɛnkyerɛndze ahorow a ofi Amanaman Ntamu Ngyegyee Akyerɛwamba mu ka ho na odzi dwuma.

Nhwehwɛmu rususuw ho dɛ obotum aba dɛ Anii yɛ kasa a onnyi kabea.[12] Egyinahyɛdze bi wɔ hɔ a apaho a obotum ayɛ kabea anaa ber mu ekyinkyin egyinahyɛdze. Nhwehwɛmufo fofor reyɛ nhwehwɛmu wɔ dwumadzi a nokwasɛm tsebea dzi wɔ Anii kasa ahorow mu, akyerɛw nkasafua a wɔpow no, na wɔahyɛ ase reyɛ nhwehwɛmu wɔ kasa horow a ɔnnyɛ Gisida nhyehyɛɛ ho.

Nkasafua a wɔahyehyɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Hwɛ Deborah Morton asɛm a ɔkyerɛwee The temporal and Aspectual Semantics and Verbal Tonology of Gisida Anii.[13]

Dzin a wɔahyeyɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Dɛm nhyeyɛɛ yi kita edzin a wɔakyerɛ ase wɔ Borɔfo kasa mu a ɔnye nhyehyɛɛ a ɔka ho no ka ho.[14]

Nyɛe a wɔahyehyɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Dɛm nsɛm a wɔahyehyɛ yi kita Engiresi nye Franse kasa mu nyɛe nsɛm a wɔakyerɛ ase a ɔnye nhyehyɛɛ a ɔka ho no ka ho.[15]

Kasa Ahorow

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Kasa ahorow a ɔsor no mu biara anan kesi enum na wɔwɔ bea kor. Dɛm kasa ahorow yi yɛ soronko a ogyina kuw biara honam famu a wɔtsew hɔnho fi hɔnho hɔnho ho nye mbrɛ wɔnye ɔmantamu kasa afofor dzi nkitaho no do. Bio so, nsorsoree kɛse wɔ mbrɛ wɔbɔ dzin mu wɔ nkuraa a wɔka kasa kor mu no ntamu. Kasa biara wɔ mbra ahorow a ne nkasafua nkyerɛasee, ndze ngyegyee, asɛmpruw, nye TAM semantses ka ho. Iyi ama ayɛ dzen yie ama kasa ho enyimdzefo dɛ wɔbɛkyerɛw kasa mbra a wɔaka abɔmu ama Anii. Ɔreyɛ ayɛ dɛ mbea ebien na kasa ahorow no dzi nsɛ wɔ hɔn man nyina mu: ɔkasafo no ndze nye nyia orinya nsunsuando wɔ no do no nye lingua franca Borɔfo nye Franse kasa no.

Kasahorow a nkuraa no ka

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
  • Giseda (Bassila, Benin) - kasa a agye dzin,mpanyimfo na wɔtaa ka
  • (Guiguizo, Benin)
  • Frinyio ka gija (Frignion ekuraa)
  • Gikodowaraja (Kodowari ekuraa)
  • Gipenesulja (Kemetou Penezoulou, Benin)
  • Gipenelanja (Penelan, Benin)
  • Naagayili ka gija (Nagayile ekuraa)
  • Gibodija (Bodi, Benin)
  • Gibayaakuja (Bayakou, Benin)
  • Gideenguja (Dengou ekuraa)
  • Ngmeelang ka gija (Agerendebou ekuraa)
  • Giborokoja (Mboroko, Benin)
  • Yaari ka gija (Yari, Benin)


Akyerɛw Nhyehyɛɛ

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]
Anii akyerɛwamba
Akyerɛwamba

akɛsɛ

A Ǝ B C Ɖ E Ɛ F G Gb H I Ɩ J K Kp L M N Ny Ŋ Ŋm O Ɔ P R S Sh T U Ʊ W Y
Akyerɛwamba

nketsewa

a ǝ b c ɖ e ɛ f g gb h i ɩ j k kp l m n ny ŋ ŋm o ɔ p r s sh t u ʊ w y


  1. Nhwɛdo:Ethnologue18
  2. https://web.archive.org/web/20140907133049/http://www.sil.org/system/files/reapdata/13/34/91/133491110836865689817310295619835825249/silesr2009_009.pdf
  3. https://revue-gugu.org/dist/ed00/gugu_ed00_p09_full.jpg
  4. https://web.archive.org/web/20140907133049/http://www.sil.org/system/files/reapdata/13/34/91/133491110836865689817310295619835825249/silesr2009_009.pdf
  5. https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/stuf-2021-1037/html
  6. https://web.archive.org/web/20140907133049/http://www.sil.org/system/files/reapdata/13/34/91/133491110836865689817310295619835825249/silesr2009_009.pdf
  7. https://web.archive.org/web/20140907133049/http://www.sil.org/system/files/reapdata/13/34/91/133491110836865689817310295619835825249/silesr2009_009.pdf
  8. https://en.wikipedia.org/wiki/Anii_language#cite_note-7
  9. https://www.ethnologue.com/language/blo/
  10. https://www.ethnologue.com/language/blo/
  11. https://www.ethnologue.com/language/blo/
  12. https://web.archive.org/web/20180602010811/http://journals.linguisticsociety.org/proceedings/index.php/ExtendedAbs/article/view/2372
  13. https://web.archive.org/web/20180602010811/http://journals.linguisticsociety.org/proceedings/index.php/ExtendedAbs/article/view/2372
  14. https://deborahcmorton.wordpress.com/wp-content/uploads/2013/11/anii-noun-list.pdf
  15. https://deborahcmorton.wordpress.com/wp-content/uploads/2013/11/anii-verb-list.pdf