Jump to content

African Union

Fi Wikipedia
African Union
regional organization, continental union, international organization
Inception9 Fankwa 1999 Sesa mu
FunderOpen Society Foundations, Open Society Foundations Sesa mu
Position held by head of the organizationChairperson of the African Union Sesa mu
AnthemLet Us All Unite and Celebrate Together Sesa mu
Motto textA United and Strong Africa, Une Afrique unie et forte Sesa mu
CapitalAddis Ababa Sesa mu
Legislative bodyPan-African Parliament Sesa mu
Diplomatic relationBrazil Sesa mu
Child organization/unitAfrica Centres for Disease Control and Prevention Sesa mu
Owner ofAfrican Union Conference Center and Office Complex, Q17620982 Sesa mu
Partnership withInternational Civil Aviation Organization Sesa mu
Edwumayɛbea nkorbataAddis Ababa, Johannesburg Sesa mu
Foundational textConstitutive Act of the African Union Sesa mu
FollowsOrganisation of African Unity Sesa mu
Hɔn wɛbsaethttps://au.int Sesa mu
Website account onLivestream Sesa mu
Flagflag of the African Union Sesa mu
Geography of topicgeography of the African Union Sesa mu
Economy of topiceconomy of the African Union Sesa mu
Official observer status in organisationUNESCO, World Intellectual Property Organization, United Nations General Assembly, International Organization for Migration, Organisation of Islamic Cooperation Sesa mu

Ebibiman Kuw (AU) yɛ asasepɔn do nkabom a aman 55 na wɔwɔ mu[1][2] a ɔwɔ Afrika asasepɔn do. Wɔdze AU too gua wɔ Sirte Mpaamuka a wɔyɛɛ wɔ Sirte, Libya, wɔ Fankwa 9, 1999, a ɔhwehwɛɛ dɛ wɔmfa Afrika Aman Nkabom Kuw no nsi hɔ. Wɔdze kuw no sii hɔ wɔ Obiradze 9, 2002 wɔ Durban, South Africa.[3] Na AU no adwen nye dɛ obesi Afrika Koryɛ Ahyehyɛdze (OAU) a aban ahorow 32 a wɔdze hɔn nsa hyɛɛ ase dze sii hɔ wɔ Esusow Aketsiaba 25, 1963 wɔ Addis Ababa no ananmu; woguu OAU no mu wɔ Obiradzi 9,2002. Egyinasi a no ho hia paa a AU si no yɛ dza Afrika Aman Nkabom Kuw no Nhyiamu, afe faa nhyiamu a aman a wɔka ho no akandzifo na aban a wɔyɛ aman a wɔka ho no yɛ.

AU kyerɛwfo adwumayɛbea, African Union Commission, wɔ Addis Ababa. Kurow kɛse wɔ AU na Lagos, Nigeria ber a nkurow akɛse a wɔaboaboa ano kɛse nye Cairo, Egypt. Afrika Aman Nkabom no wɔ nyimpa a wɔbor ɔpepepem 1.3 na ne kɛse bɛyɛ ɔpepem 30 km2 (12 ɔpepem sq mi) na ɔka wiadze egyinahyɛdze tse dɛ Sahara na Nile ho.[4] Kasa tsitsir a wɔdze yɛ edwuma nye Arabic, Borɔfo, Franse, Portugal, Spania, na Swahili.[5] Wɔ Afrika Aman Nkabom no mu no, aban nhyehyɛɛ ahorow tse dɛ Asomdwee na Ahobambɔ Bagua na Pan-African Mbrahyɛbagua no wɔ hɔ.

G20 (Group of 20) nhyiamu a ɔkɔr do wɔ New Delhi, India wɔ afe 2023 mu no, Ebibiman Nkabom Kuw no bɛkaa G20 ho.

Ebibiman Nkabom Kuw ne botae:[6]

  1. Dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a koryɛ, koryɛ kɛse bɛba Ebibiman ntamu.
  2. Dɛ ɔbɛbɔ Aman a wɔka ho no tumdzi, asasesin mu koryɛ na fahodzi ho ban.
  3. Dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a asasepɔn no amambu na asetsena-sikasɛm mu nkabom bɛyɛ ntsɛntsɛm.[7][8]
  4. Dɛ wɔbɛhyɛ Afrika gyinabea kor a ɔfa nsɛm a asasepɔn no na ne nkorɔfo enyi gye ho ho nkuran na wɔabɔ ho ban.
  5. Dɛ wɔbɛhyɛ amanaman ntamu koryɛ ho nkuran, a wosusuw Amanaman Nkabom Mbrahyɛbagua na Amansan Mpaamuka a Ɔfa Hokwan a Nyimpa Wɔ Ho no ho dɛ mbrɛ ɔsɛ.
  6. Dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a asomdwee, ahobambɔ, na ahotɔ aba asasepɔn no do.
  7. Dɛ wɔbɛhyɛ ka-bi-ma menka bi ngyinadosɛm na nhyehyɛɛ ahorow, ɔmanfo kyɛfa na ndzido pa ho nkuran.
  8. Dɛ wɔbɛhyɛ nyimpa na nyimpa ho kwan ahorow ho nkuran na wɔabɔ hɔn ho ban dɛ mbrɛ Ebibiban Mbra a Ɔfa Nyimpa na Nyimpa Hokwan Ho na nyimpa hokwan ho ndwinadze afofor a ɔfa ho kyerɛ no.
  9. Dɛ wɔdze tsebea horow a no ho hia a ɔbɛma asaasepɔn no etum edzi ne dwuma a ɔfata wɔ wiadze nyinara sikasɛm na amanaman ntam nkitahodzi mu besi hɔ.
  10. Dɛ wɔbɛhyɛ nkɔdo a ɔbɛtsena hɔ daa wɔ sikasɛm, asetena ne amambra mu na Ebibiman sikasɛm a wɔdze bɛka abom so ho nkuran.
  11. Dɛ wɔbɛhyɛ koryɛ ho nkuran wɔ nyimpa dwumadzi nyinara mu dze ama Ebibiman asetsena gyinapɛn akɔ sor.
  12. Dɛ mbrɛ ɔbεyε na ɔbεyε nhyehyɛɛ a ɔda Mantɔw Sikasɛm Aman a ɔwɔ hɔ dada na dza ɔbεba daakye no ntamu ama obotum edur Kabom no botae ho nkakrankakra.
  13. Dɛ yɛbɛma asaasepɔn no nkɔdo akɔ enyim nhwehwɛmu a wɔbɛma enya nkɔdo wɔ ndwuma nyinara mu, tsitsir wɔ nyansahu na mfirdwuma mu.
  14. Dɛ wɔnye amanaman ntamu ahokafo a wɔfata bɛyɛ edwuma wɔ nyarba a wobotum esiw ano a wobotu ase na apɔwmudzen pa a wɔbɛma enya nkɔdo wɔ asaasepɔn no do no mu.

    Ebibiman Nkabom no yɛ amambu na ndzido ekuw nyinara. Nhyehyɛɛ a ɔkorɔn sen biara a osi gyinae nye Ebibiman Nkabom no Bagua a aman a wɔyɛ AU no mufo no mpanyimfo anaa aban mpanyimfo nyinara na wɔwɔ mu. Félix Tshisekedi, Democratic Republic of the Congo Ɔmampanyin na odzii Nhyiamu no enyim. AU nso wɔ ananmusifo kuw, Pan-African Mbrahyɛbagua, a no mufo yɛ 265 a aman a wɔka AU ho no aman mbrahyɛbagua paw hɔn. Ne panyin nye Roger Nkodo Dang.


AU no amanyɛkuw afofor bi nye:

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Edwumakuw Bagua a amannɔne asomfo na wɔwɔ mu, a osiesie gyinaesie ma nhyiamu no;

Daa Ananmusifo Boayikuw a aman a wɔka AU ho no ananmusifo a wɔwɔ Addis Ababa na wɔwɔ mu; ne

Sikasɛm, Asetsena, na Amambra Bagua (ECOSOCC), ɔmanfo kuw bi a wɔdze afotu ma.

AU Commission, a ɔyɛ ɔkyerɛwfo edwumayɛbea a ɔhwɛ amambu nhyehyɛɛ do no, Nkosazana Dlamini-Zuma a ofi South Africa na odzii enyim. Wɔ Sanda 15, 2012 no, Dlamini-Zuma dzii nkonyim wɔ abatow a wɔdze sii akan dzendzeendzen mu dɛ ɔbɛyɛɛ basia a odzii kan wɔ Ebibima Nkabom Bagua no panyin, a ɔdze no sii Jean Ping a ofi Gabon ananmu.

AU nhyehyɛɛ fofor no, aman ahorow a wɔka ho na wɔgye:

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ebibima Bagua a Ɔhwɛ Hokwan a Nyimpa na Nyimpa Wɔ Do no wɔ Banjul, Gambia; na

anyɛnkofa Fofor a Ɔhwɛ Ebibima Nkɔdo do (NEPAD) na APRM Akyerɛwfo na Pan-African Mbrahyɛbagua no wɔ Midrand, South Africa.

Aserafo wodzi kan a AU dze hɔn ho gyee ɔman a ɔka ho mu n'aseraafo a wofi South Africa, Ethiopia, na Mozambique a wɔdze hɔn ho hyɛɛ asomdwee ho nhyehyɛɛ mu wɔ Esusow Aketsiaba 2003 mu dɛ wɔnkɔhwɛ mbrɛ wɔdze apam ahorow a wɔayɛ wɔ Burundi no bedzi dwuma no do. Wɔdze AU aseraafo so kɔɔ Sudan dɛ wɔrokɔhwɛ asomdwee wɔ Darfur Ɔko no mu, ansaana wɔdze asɛmpatserɛw edwuma no rehyɛ Amanaman Nkabom no nsa wɔ Sanda 1, 2008 ɔnam UNAMID do. AU wɔ asomdwee edwuma wɔ Somalia, a aseraafo a wofi Uganda na Burundi na wɔwɔ mu.[9]

AU agye nkrataa fofor a no ho hia dodow bi a ɔdze gyinapɛn ahorow esi hɔ wɔ asaasepɔn no do, dze aka dza na ɔwɔ hɔ dada ber a wɔhyehyɛɛ no ​​no ho. Iyinom bi na Ebibiman Nkabom Apam a ɔfa Edzifudzepɛ a Wosiw ano na Wɔko tsia (2003), Ebibima Mbra a ɔfa Demokrasi, Abatow na Aban ho (2007), Anyɛnkofa Fofor a Ɔfa Ebibiman Nkɔdo Ho (NEPAD) na ne Mpaamuka a ɔbata ho a ɔfa Demokrasi, Amanyɛsɛm, Sikasɛm na Ndwumakuw ndzido ho.[10]

Abakɔsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Abakɔsɛm mu fapem a ɔwɔ Ebibiman Nkabom no mu no hyɛɛ ase wɔ Ebibiman a Wɔdzee Hɔn Ho no Nhyiamu a Odzi Kan, a wɔyɛɛ wɔ Nkran, Ghana fitso 15 kesi Ebɔbira 22, 1958. Na nhyiamu no tsirmpɔw nye dɛ wɔdze Ebibiman Da besi hɔ afe biara dze ahyɛ ahofadzi kuw a ɔfa ɔpɛ a Afrikafo wɔ dɛ wobɛdze hɔn ho efi etubrafo ndzido mu, na mbɔdzen a wɔbɔe ekyir yi dɛ wɔbɛka Ebibiman abom, a Ebibiman Koryɛ Nhyehyɛdze ka ho no egyina (OAU), a wɔdze sii hɔ wɔ Esusow Aketsiaba 22, 1963, na Ebibima Sikasɛm Kuw wɔ 1991.[11] Akasatsiafo kaa dɛ OAU tsitsir no annyɛ pii mfa mbɔ Ebibiman mma ho kwan na fahodzi ho ban mfir hɔn ankasa amambu akandzifo ho, nna wɔtaa frɛ no "Dictators' Club".[12]

Wɔsan dze adwen a ɔnye dɛ wɔbɔbɔ AU no wɔ 1990 mfe no finimfin wɔ Libya ɔmampanyin Muammar al-Gaddafi akandzi ase;[13]aman akandzifo na aban ahorow a ɔwɔ OAU no dze Sirte Mpaamuka (a wɔdze Sirte, Libya dzin too do) maa wɔ Fankwa 9, 1999, a ɔfrɛɛ dɛ wɔnhyehyɛ Ebibiman Nkabom Kuw. Mpaamuka no ekyir no, wɔyɛɛ nhyiamu ahorow wɔ Lomé wɔ afe 2000 mu, ber a wɔgyee Ebibiman Nkabom no Mbrahyɛbagua no too mu, na Lusaka wɔ afe 2001 mu, ber a wɔgyee nhyehyɛɛ a wɔdze bɛyɛ Ebibiman Nkabom no edzi no too mu no.Dɛm ber kor no ara mu no, wɔdze nhyehyɛɛ a wɔdze bɛhyehyɛ Anyɛnkofa Fofor a Ɔhwɛ Afrika Nkɔdo (NEPAD) so sii hɔ.[14][15]

Ebibiman Nkabom Kuw no, ne guamtrani a odi kan, kan South Africa ɔman panyin Thabo Mbeki, na ɔde sii hɔ wɔ Durban wɔ Ayɛwoho 9, 2002 wɔ Afrika Aman Nkabom Kuw no Nhyiamu a odzi kan no ase.[22] Wɔyɛɛ Nhyiamu no nhyiamu a ɔtɔ do ebien wɔ Maputo wɔ afe 2003 mu na wɔyɛɛ nhyiamu a ɔtɔ do ebiasa wɔ Addis Ababa wɔ Ayɛwoho 9, 2004.

Fitsi afe 2010 no, Ebibiman Nkabom Kuw no enyi esi do dɛ wɔbɛhyehyɛ Ebibiman nhunmu edwumayɛbea a wɔbɛka abom.[16][17][18][19]

Barack Obama nye United States ɔmampanyin a odzi kan a ɔtse hɔ a ɔkasaa wɔ Ebibiman Nkabom Kuw no enyim wɔ Addis Ababa wɔ Ayɛwoho 29, 2015. Wɔ ne kasa mu no, ɔhyɛɛ wiadze nkuran dɛ wɔmfa sika a wɔdze bɔto mu na eguadzi a wɔnye asaasepɔn no wɔ so nkɔ soro na ɔkamfoo nkɔdo a woenya wɔ nwomasua, ndwuma na sikasɛm mu nsɛnkyerɛdze. Naaso, ɔkasaa tsiaa demokrase na akandzifo a wɔpow dɛ wobegyaa hɔn tumdzi a wonnyi, nyiyimu a wɔyɛɛ tsiaa nyimpa kakra bi (a LGBTfo, nyamesom ekuw na mbusuakuw ka ho) na edzifudzepɛ so. Ɔhyɛɛ nyansa dɛ wɔmma demokrase na eguadzi a wɔdze hɔn ho bɛhyɛ mu dzen na ama Afrikafo asetsena akɔ sor kɛse.[20][21]

Amanyɛsɛm

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Ebibiman Nkabom Kuw no wɔ aban ahyehyɛdze dodow bi:

Pan-African Mbrahyɛbagua.

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Dɛ ɔbɛyɛ Ebibiman Nkabom no mbrahyɛbagua a ɔkorɔn sen biara. PAP no atra wɔ Midrand, Johannesburg, South Africa. Mbrahyɛbagua no ananmusifo 265 a wɔapaw hɔn a wofi AU aman 55 no nyinara mu, na hɔn adwen nye dɛ wɔbɛma amanfo dze hɔn ho ahyɛ ka-bi-ma menkabi ndzido nhyehyɛɛ mu. Ne panyin nye Roger Nkodo Dang, a ofi Cameroon.

Ebibiman Nkabom Kuw no Nhyiamu

[sesa mu | sesa ekyirsɛm]

Aman mpanyimfo ne AU aman aban mpanyimfo na wɔwom, na mprempren Nhyiam no ne Afrika Aman Nkabom no sodikuw a ɛkorɔn sen biara. Ɛde nkakrankakra de ne gyinaesi tumi no bi rema Pan-African Mbrabagua no. Ohyia mpɛn kor afe biara na nam adwene a ɛwɔ hɔ anaa nnipa dodow nkyem abiɛsa mu abien so na esi gyinae. Mprempren AU no guamtrani ne Ɔmampanyin Macky Sall, Senegal Ɔmampanyin.

Ebibiman Nkabom Bagua (anaasɛ Tum) .

Ebibiman Nkabom no kyerɛwfo edwumayɛbea a ɛwɔ commissioners du ne edwumayɛfo a wɔboa na wɔn edwumayɛbea tse wɔ Addis Ababa, Ethiopia. Wɔ ɔkwan a ɛte sɛ ne nyɛnko Europafo, Europa Bagua no so no, ɛyɛ n’asɛyɛde sɛ ɛhwɛ AU dwumadzi ne nhyiam ahorow so na ɔhwɛ so.















  1. Staff writer (2025). "African Union (AU)". UIA Global Civil Society Database. uia.org. Brussels, Belgium: Union of International Associations. Yearbook of International Organizations Online. Retrieved 8 January 2025.
  2. "Member States AU-UN". WorldAtlas (in American English). May 6, 2024. Retrieved 2024-05-07.
  3. Mbeki, Thabo (9 July 2002). "Launch of the African Union, 9 July 2002: Address by the chairperson of the AU, President Thabo Mbeki". ABSA Stadium, Durban, South Africa: africa-union.org. Archived from the original on 3 May 2009. Retrieved 8 February 2009.
  4. Manboah-Rockson, Joseph (23 September 2016). Politics & the Struggle for Democracy in Ghana: An Introduction to Political Science.
  5. "AU Languages". African Union. Archived from the original on 7 April 2019. Retrieved 2 May 2021.
  6. "Constitutive Act" (PDF). African Union. Archived (PDF) from the original on 15 April 2020. Retrieved 2 May 2021.
  7. "Evolution of Geopolitical Dynamics in Africa". Guambia. 28 November 2024. Retrieved 2025-01-02.
  8. "The New Power Play in Africa: Russia, China, and the Shifting Sands of Influence". KCS Group. Retrieved 2025-01-02.
  9. "African Union adds 4,000 troops to Somalia peace force". Reuters (in English). 2010-07-27. Archived from the original on 17 May 2022. Retrieved 2022-05-17.
  10. Africa-union.org Archived 4 Obiradzi 2007 at the Wayback Machine
  11. [1] Archived 10 Mumu 2018 at the Wayback Machine South African History Online (SAHO), 15 May 2018.
  12. Mfomdo wɔ bea edzida no mu: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named bbc2115736
  13. "The African Union After Gaddafi". The Journal of Diplomacy and International Relations (in American English). 2011-12-05. Archived from the original on 10 April 2021. Retrieved 2021-03-31.
  14. "African leaders elect OAU boss". CNN. July 10, 2001. Archived from the original on 14 April 2021. Retrieved 2021-03-31.
  15. "New Partnership for Africa's Development – NEPAD | Poverty Eradication". www.un.org (in American English). 2015-08-27. Archived from the original on 19 April 2021. Retrieved 2021-03-31.
  16. Smith, David (5 September 2010). "Africa prepares to join the big boys in the space race". The Guardian. Archived from the original on 16 November 2016. Retrieved 16 December 2016.
  17. Smith, David (6 September 2012). "Sudanese president calls for African space agency". The Guardian. Archived from the original on 2 January 2017. Retrieved 16 December 2016.
  18. "Africa eyes joint space agency". Phys.org. 11 September 2012. Archived from the original on 21 October 2013. Retrieved 21 October 2013.
  19. Ezigbo, Onyebuchi; Okpara, Lois (9 August 2010). "AU to Establish African Space Agency". All Africa. Archived from the original on 12 February 2014. Retrieved 11 December 2015.
  20. Lee, Carol E. (28 July 2015). "Obama Becomes First U.S. President to Address African Union". The Wall Street Journal. Archived from the original on 29 July 2015. Retrieved 29 July 2015.
  21. "Remarks by President Obama to the People of Africa". whitehouse.gov. 28 July 2015. Archived from the original on 20 January 2017. Retrieved 29 July 2015 – via National Archives.