African Apologies For The Athlantic Slavery
Athlantic do nkowaatɔn no mu no, Ebibifo ɔpepe ɔpepe na wɔhyɛɛ hɔn dze hɔn kɔr Wiadze Fofor (New World) do, a nna mpɛn pii no Ebibirmu mpanyimfo na nkurow binom so nna wonyim adze bɔn yi ho bi. Europefo nye Ebibirmu mpanyimfo na hɔn a wodzi enyim tɔ hɔn no yɛɛ kor kyekyeer Ebibifo ɔpepe ɔpepe na no mboree na wɔdze hɔn kɔr the Americas dɛ wɔnkɛyɛ efuw dɛ nkowaa. Ebibirmu nkurow beberee na wonyaa eguadzi yi ho mfaso wɔ sikasɛm na amantoto nyina mu, a nna wɔdze nyimpa nkwa sesa Aborɔfo ndzɛmba bi tse dɛ itur, atam, na nsa. Ndaansa yi, Ebibirmu aman bi na ankorankor binom so agye enyim ara apa kyɛw anaa ɔada hɔn nnuho edzi wɔ hɔn nananom hɔn dwuma a wodzii boaa dɛm eguadzi yi.[1]
Mbrɛ Akyɛpa No Sii Kɔree
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Benin
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2000 mu no, Beninfo hɔn mampanyin a ɔdze Mathieu Kérékou serɛe wɔ nyimpa nyina enyim wɔ dza abakɔsɛm kyerɛ dɛ Benin yɛe wɔ Athlantic do nkowaatɔn no mu no wɔ ber a nna wɔfrɛ hɔn Kingdom of Dahomey no. Beninfo akandzifo kɔr Virginia na Washington, DC a ɔwɔ United States kɛdaa hɔn akyɛpa no edzi kyerɛɛ nyimpa nyina. Benin ɔmanyɛnyi a ɔdze Luc Gnacadia kaa dɛ “ Yesu serɛ bɔnfakyɛ na nsiesie”, na ɔdze kaa ho dɛ “ Nkowaatɔn no yɛ enyiwudze, na yenu hɛnho wɔ ho”.[2]
Cameroon
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2013 mu no, Owura William Holland, a ɔyɛ Obibinyi a ɔyɛ Amɛrekanyi a ɔsan yɛ oguadzinyi na ɔyɛ nkowaa no hɔn asefo no mu kor a nna ofi Virginia no, nam ebusua bɔgya nhwehwɛmu do hun dɛ ne nkyir fi Oku ebusuakuw a ɔwɔ Cameroon mu. Ekyir no, Owura Holland tuu kwan kɔr Bakou kurow no mu wɔ Cameroon, fakor a nna ɔhen a ɔwɔ hɔ a ɔdze, Ngako Ngalatchi no,gyee enyim ara dze akyɛpa a ɔsɛ mae dɛ Oku ebusuakuw no tontɔɔn nkowaa kɔr nkowaatɔn a ɔkɔr do no mu. [3]
Ghana
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2006 mu no, ɔman Ghana dze nhyehyɛɛ bi bae a nna wɔfrɛ no Project Joseph. a dwuma a odzi ara nye dɛ ɔnam no do ma nserahwɛ na sikasɛm ho ntotoe ahorow efi nkowaa a wɔtɔɔn hɔn Athlantic do nkowaatɔn no mu no hɔn asefo hɔ aba Ghana. Siantsir ntsi a wɔyɛɛ dɛm nhyehyɛɛ yi nye dɛ ɔbɛyɛ akyɛpa wɔ Ghana no dwuma a abakɔsɛm kyerɛ dɛ odzii no Athlantic do nkowaatɔn ber no mu no, na wɔdze dzin no kɔtoo Joseph a ɔwɔ Baebor mu, a wɔtɔɔn ɔno so kɔr nkowaasom mu no.[4] Nserahwɛ bi a Ghana mampanyin John Kufuor dze kɔr London, England wɔ afe 2007 mu no, ɔanngye annto mu dɛ otwar dɛ wɔka ma ɔyɛ dɛ Europefo no nko na hɔn nsa wɔ nkowaatɔn a ɔkɔr do no mu na ɔkaa dɛ, “Hɔ ara ebibifo ebusua ebusua bi wɔ hɔ a hɔn so wodzi ho fɔ”. Ɔkaa dɛ, “ mbrɛ isi hu no fa biara no, sɛ edze toto ayaayaadze ahorow a aba wiadze mu nyina no ho a, nkowaasom na nkowaatɔn yɛ nsisi adze na enyimguase eguadzi a ɔkɔr do. [1] Afe 2022 mu no, Nana Obokese Ampah I,Asebu ɔmahen dze akyɛpa bɔtoo gua dɛ, “ Ber edu dɛ wɔhwɛ na wɔka dza otwar dɛ wɔka kyerɛ Ebibifo a woekopue aborɔkyir aman do no ho asɛm. Otwar dɛ yɛnye hɔn dzi nkɔmbɔ yie na yɛgye to mu nye hɔn nya nsiesie wɔ dza yɛyɛe na dza yɛhwɛe ma ɔkɔr do dɛ akandzifo wɔ hɛn aman do wɔ ber a nna Athlantic do Nkowaatɔn no rokɔ do no, na yenu hɛnho wɔ ho ara yie.”[5]
Alataman mu
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 2009 mu no, Civil Rights Congress of Nigeria no, a Alataman mu ɔmanyɛnyi a ɔdze Shehu Sani, hwehwɛɛ dɛ ahemfo a wɔwɔ Alataman mu no begyina hɔn nananom anan mu apa kyɛw wɔ hɔn dwuma a wodzii nkowaatɔn mu no. Aro Mpanyimfo wɔwɔ hɔ no anngye annto mu dɛ wɔbɛpa kyɛw, na wɔkaa dɛ, “ wonnu hɔnho wɔ dza esi etwa mu no ho”..[6]
Afe 2018 mu no, Abdulrasheed Adewale Akanbi, a ɔyɛ ɔdzekurow wɔ Iwo a Alataman mu no wɔfrɛ no Oluwo of Iwo paa kyɛw wɔ adehye ebusua a wɔwɔ Alataman mu no hɔn dwuma a wodzii wɔ Athlantic do nkowaatɔn a ɔkɔr do no mu no.[7]
Seriki Abass, a nna odzi akotsen wɔ nkowaatɔn a ɔkɔr do a nna ofi kurow bi a ɔdze Badagry, a ɔwɔ Alataman mu no n’asefo paa kyɛw wɔ nkowaa a abakɔsɛm kyerɛ dɛ Owura yi tɔnee no.[8]
Uganda
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]Afe 1998 mu no, Uganda mampanyin a ɔdze Yoweri Museveni kae wɔ anototo bi a ɔkɔr do mu dɛ onnkehia akɛpa biara efi U.S mampanyin a ɔdze Bill Clinton hɔ wɔ ber a Clinton bɛseraa Ebibirmu aman no. Museveni kaa dɛ,” Ebibirmu ahemfo tsitsir na wokoe tsiaa hɔnho hɔnho na wɔkyekyeer hɔnankasa hɔn nkorɔfo na wɔtontɔɔn hɔn. Sɛ otwar dɛ binom pa kyɛw a, ɔwɔ dɛ ɔyɛ Ebibirmu ahemfo no a. Yɛda ho ara wɔ dɛm nyimpa bɔn yi bi wɔ hɛn mu.[9] Afe 2023 mu no, Musevini dze akyɛpa a ɔsɛ fata mae wɔ Atlantic do nkowaatɔn a ɔkɔr do no.[10]
Mboaedze
[sesa mu | sesa ekyirsɛm]- ↑ 1.0 1.1 Holsey, Bayo (2011). "Owning Up to the Past?". Transition (105): 74–87. doi:10.2979/transition.105.74. JSTOR 10.2979/transition.105.74.
- ↑ Mfomdo wɔ bea edzida no mu: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedchicago
- ↑ Boyle, Alan (27 October 2013). "Genetic quest leads to African apology for role in slave trade". NBC News (in English).
- ↑ Mfomdo wɔ bea edzida no mu: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedjohnson
- ↑ "Ghana and Other African Nations Who Enslaved and Sold Blacks to Europeans to Formally Apologize". Black Enterprise. 25 September 2022.
- ↑ Smith, David (18 November 2009). "African chiefs urged to apologise for slave trade". The Guardian.
- ↑ Oluwole, Josiah. "Nigerian monarch apologises for traditional rulers' participation in slave trade".
- ↑ "University of Glasgow - Schools - School of Humanities | Sgoil nan Daonnachdan - Research in the School of Humanities - History Research - History Summer Reading Suggestions - Whyte - Slave trade". www.gla.ac.uk.
- ↑ "Don't apologize, African tells Clinton". Tampa Bay Times (in English).
- ↑ Abdur-Rahman, Nahlah (16 July 2023). "President Of Uganda Officially Apologizes For Role In Slave Trade". Black Enterprise.